Lenka Šingovská: Kniha, ktorá si žiadala odvahu
Udržať si rodný jazyk v zahraničí môžeme iba vtedy, ak ho vnímame ako pevnú súčasť svojho života. Uľahčiť kontakt so slovenčinou krajanom vo svete pomáhajú aj jedinečné publikácie Lenky Šingovskej.
S Košičankou Lenkou Šingovskou sme sa stretli na 6. ročníku Ahoj Festivalu v Zürichu, festivalu kultúry pre Čechov a Slovákov vo Švajčiarsku, ktorý organizoval Český klub Zürich a Slovenský kultúrny spolok.
Lenka vo svojom vydavateľstve vydáva vlastné diela, dvojjazyčné knihy o Slovensku pre deti a dospelých. Jej nesmiernu húževnatosť, kreativitu a originálny pohľad na históriu nedávno ocenil Klub fotopublicistov Slovenského syndikátu novinárov. Za knihu Tajomstvo skalného sokola získala zlatú priečku ako Najkrajšia kniha a propagačný materiál o Slovensku.
Túto vzácnu knihu v Lenkinej prítomnosti pokrstila v Zürichu Petra Ondrčková, predsedníčka Slovenského kultúrneho spolku.
Pri detailnejšom pohľade na knihu je zrejmé, že jej tvorba vôbec nebola jednoduchá, miestami priam nebezpečná. Všetky fotografie sú Lenkina práca a mnohé z nich sú brané z vtáčej perspektívy. Bol to zámer, keďže knihou sprevádza sokol.
Kniha v slovenčine a angličtine odhaľuje tajomstvá slovenských miest. Posvietiť si na ne však vyžadovalo kus odvahy.
Zázraky na počkanie
Ten istý zážitok mala Lenka Šingovská aj pri tvorbe ostatných kníh. Stávali sa takmer zázraky. Napríklad pri knihe Vodné dobrodružstvá.
„Kdesi som našla informáciu, že Slovensko je druhé na svete v objeme zásob pitnej vody. Slovensko? Druhé na svete? Ako ten rebríček zostavili? O akom druhu vody hovoria? Tá informácia mi nedala spať a pátrala som ďalej,“ pokračovala Lenka. Prišla na to, že vedci odhadovaný objem vody v krajine prirovnali k počtu jej obyvateľov, a tak zostavili rebríček. Po Rakúsku na prvom mieste skutočne nasleduje Slovensko.
„Toto poznanie mnou zatriaslo. Uvedomila som si, ako v Afrike musia ísť deti kilometre pešo pre vodu a my ešte aj toalety splachujeme pitnou vodou. Povedala som si, že musím vytvoriť knihu, ktorá opíše, aký máme na Slovensku poklad. Na to som ale potrebovala nájsť ľudí, ktorí mi prezradia viac.“
Na jej prekvapenie onedlho natrafila na zaslúžilého odborníka Mariána Miščíka zo Slovenského vodohospodárskeho podniku, ktorého 6-ročný vnuk práve pre školský projekt potreboval informácie o vode. „Pán Miščík vedel tak pútavo rozprávať, že som nakoniec zozbierala materiál pre dve knihy. Ministerstvo životného prostredia uznalo kvalitu tohto spracovania a prvý tajomník ministra životného prostredia našu knihu pokrstil počas výročia Slovenského vodohospodárskeho podniku. To bolo pre mňa potvrdenie, že moja práca a spolupráca s odborníkmi má svoje opodstatnenie.“
Pomáha odhaliť korene
Prečo sa Čadca volá Čadca? Čo sa stalo s hradným panstvom z Bytče? Kto boli prví zberatelia slovenských ľudových rozprávok? O tom všetkom píše autorka, ktorá priznáva, že dejepis nebol kedysi jej srdcovou záležitosťou: „Ako dieťa som nemala rada hodiny dejepisu. Nechápala som, prečo sa mám učiť o niečom a niekom, kto už nie je. Nerozumela som tomu. Mala som rada matematiku a zemepis, pretože mi obe prišli ako logické a praktické. Až keď som dospela, pochopila som, že sa z toho môžeme učiť. Naši predkovia predsa svojimi rozhodnutiami formovali našu súčasnosť.“
Vo vydavateľstve Class Slovakia nájdete tituly pre všetky vekové kategórie. Od drakov a princezien, cez permoníkov a banské tajomstvá až po príbehy z babičkinej truhlice. Autorka sa rozhodla priniesť hravé vzdelávanie všetkým čitateľom. „Zaujať dieťa, alebo aj dospelého čitateľa, ktorý už vzťah k čítaniu a histórii má, je ľahké, tam sa necítim byť potrebná. Ale ako poslanie, alebo výzvu dnešnej doby pociťujem priniesť históriu hravou formou k deťom, ktoré tak, ako mňa kedysi, dejiny nezaujímajú. Chcem im priniesť hlavnú postavu, s ktorou sa dokážu identifikovať a budú chcieť zistiť, aký je jej príbeh. Vedieť pracovať s knihou je dar. Vtedy nás ani výpadok internetu nezaskočí. Vďaka knihe vždy nájdeme to, čo hľadáme.“
Katarina Mannino
Autorku a vydavateľku Lenku Šingovskú nájdete na adrese https://www.classslovakia.sk/
Oli Džupinková: 10 rokov rozhovorov som chcela osláviť veľkolepo
Moderátorka a autorka knižných projektov Oli Džupinková predstavila vo Švajčiarsku svoj najnovší projekt, knihu o Slovákoch a Slovenkách v zahraničí.
„Aj ja som Slovenka v zahraničí,“ hlása odznak, ktorý Oli spolu s ďalším reklamným materiálom vtipne dopĺňajúcim jej novú knihu priniesla Slovákom vo Švajčiarsku.
Odznak má len symbolický charakter. Nie každá Slovenka v zahraničí vyhľadáva spoločnosť krajanov. Navyše je takmer určite obklopená priateľmi a známymi, ktorí slovenčine nerozumejú. Výrok na odznaku má teda v cudzine význam len pre jeho nositeľku. Akú výpovednú hodnotu mu pripíše, je na samotnej Slovenke. Možno sa sama seba opýta: „Čo som vlastne v zahraničí dosiahla? A stálo to vôbec za to?“
Kniha s heslom Inšpirácia
Nechať rozhovory iba vo forme digitálnej nahrávky by bola veľká škoda. Taký materiál si žiada knihu. K príbehu musí patriť aj tvár a k tvári posolstvo.
„Povedala som si, že chcem desať rokov práce so Slovákmi v zahraničí osláviť veľkolepo. Predtým som už pár kníh vydala, preto mi to prišlo prirodzené a jednoduché,“ povedala Oli pri prezentácii veľkej oranžovo-ružovej publikácie vo švajčiarskom Gossau.
Ak spomína vydané knihy, má na mysli úspešnú knihu rusínskych receptov, ktorú vytvorila s mamou Oľgou Džupinkovou a kamarátom Petrom Šuchtárom, alebo projekt detských príbehov Rozprávky z Vlčích hôr. Oli je hrdá Rusínka a pochádza z oblasti Národného parku Poloniny. Obe jej srdcu blízke témy dostali knihu, logicky mohla nasledovať ďalšia.
Nielen pre Slovákov
Kniha, ktorá sa ale mala narodiť teraz, bola väčšia a ťažšia ako čokoľvek predtým. Našťastie si Oli počas práce v rádiu viedla o každom rozhovore záznam, čo jej neskôr pri zostavovaní obsahu ušetrilo veľa času: „Ja som tabuľkový človek, mám rada poriadok a snažím sa robiť si o všetkom prehľad. Keď sa ma niekto opýtal, či som už toho či toho mala na rozhovore v rádiu, vždy som si pozrela tabuľku a aj podľa krajiny som hneď našla odpoveď.“
V knihe sú jej hostia rozdelení do kapitol zameraných na vzdelávanie, vedu a výskum, biznis, šport, dizajn, hudba a ďalšie. Prenesie vás cez celé Slovensko, preletí kontinentami a opíše more osudov. Zastúpení sú ľudia, ktorí odišli do sveta pred Nežnou revolúciou, ale aj tí, ktorí sa zo sveta vrátili naspäť domov iba nedávno. Ak máte práve krízu identity, určite po knihe siahnite. Je v nej zastúpených toľko povolaní, smerovaní a nápadov, že vám zaručene prinesie žiadanú inšpiráciu.
Takmer 500 stranová publikácia je aj pre každého, kto kedy sníval o odchode do zahraničia, alebo si ho zažil na vlastnej koži. Iste v nej nájdete niekoho, s kým sa budete identifikovať. A aby sa nezabudlo, kniha je aj v angličtine. Preto je taká veľká a ťažká. Slováci sú predsa všade a je fajn, keď si o nich prečítajú aj ich rodinní členovia, či priatelia. Aby ľahšie pochopili to, čo sa občas ťažko vysvetľuje. Že zo Slovenska treba na istý čas odísť, aby sme ho viac vedeli oceniť.
O deťoch a vlkoch
„Pochádzam z východného Slovenska, z rusínskeho kraja, kde leží Národný park Poloniny. Tam som vždy trávila prázdniny u mojich starých rodičov. Prvý historický názov Polonín sú Vlčie hory a v Uliči v Poloninách vyrábajú moji priatelia Vlčie sirupy, sirupy z byliniek a ovocia, ako od babičky. S Mirom a s Jurajom sa podporujeme a vymysleli sme projekt. Čo keby deti napísali rozprávky o Vlčích horách?“
Do procesu zapojili Centrum voľného času v Snine a nechali vyhlásiť celoslovenskú súťaž o najkrajšiu rozprávku z Vlčích hôr písanú deťmi. Prišlo ich 250 z celého Slovenska! Porota v zložení Miro Jaroš, Celeste Buckingham či Ondrej Kandráč nakoniec vybrala dvadsaťštyri najvydarenejších, ktoré dostali cenu a s ilustráciami od piatich ilustrátoriek sa dnes nachádzajú v tejto knižke.
„Preto nie som autorkou knihy, ale ambasádorkou, ktorá tento projekt zastrešuje. Kniha sa už prekladá aj do rusínskeho jazyka a pripravujeme aj audio rozprávky na počúvanie. Spolupracujeme s našou rusínskou speváčkou Dominikou Novotnou z Ústavu rusínskeho jazyka a kultúry Prešovskej univerzity,“ dodáva Oli.
Deti z tried Slovenskej školy vo Švajčiarsku zahrnuli Oli kresbami Vlčích hôr a otázkami o čarovnom mieste na východe Slovenska. V tej chvíli bolo aj učiteľkám jasné, že takéto podujatia nesmú ostať iba v okolí Zürichu. V budúcnosti chce Škola v spolupráci so Slovenským kultúrnym spolkom priniesť autorov do pobočiek školy po celom Švajčiarsku.
Prekvapenie v Zürichu
Poznávacím znamením Oli Džupinkovej je spájanie šikovných ľudí od malých po veľkých do skvelých projektov. Ukázala svetu a Slovensku našich krajanov v zahraničí a prispela k tomu, aby sa sami Slováci videli inými očami a viac si sami seba vážili. Nielen, že naučila nejedného labužníka variť rusínske špeciality, dokonca v deťoch prebudila budúcich autorov. Tešíme sa na jej nápady v budúcnosti. A čo hovorí na Švajčiarsko?
Mimochodom, kniha o zahraničných Slovákoch váži takmer 2,5 kilogramu. Odporúčame prikúpiť ďalší nočný stolík.
„Ide o to nájsť tú jednu vec, ktorá ťa oslobodí, ktorá ti dá tvoj smer, veriť v samého seba, dôverovať procesu a nikdy to nevzdávať. Nech je to akokoľvek ťažké a koľko prekážok sa objaví. Pokračuj ďalej. Stojí to za to.“
Katarina Mannino
Oli Džupinkovú nájdete na jej stránke https://www.olidzupi.sk/ a na Instagrame.
Publikované na pôvodnom blogu v marci 2025.
Jarmila Roser: Cudzí jazyk hravo, ľahko a nenútene!
Slovenský kultúrny Spolok vo Švajčiarsku bol založený iba nedávno, no už sa mu podarilo do Zürichu prilákať niekoľko jedinečných hostí. Ich spoločným menovateľom sú slovenské korene a láska k cudzím jazykom. Takou je aj Jarmila Roser, učiteľka nemčiny a slovenčiny pre Slovákov v Rakúsku a autorka dvojjazyčných kníh nielen pre deti.
Jarmila Roser je učiteľka telom i dušou. Pôvodom rodáčka z Trenčianskeho kraja vyštudovala germanistiku na Univerzite Komenského v Bratislave, pôsobila ako učiteľka nemeckého jazyka vo Viedni a aktuálne učí slovenčinu a nemčinu deti a dospelých v Dolnom Rakúsku. Popritom sa venuje umeleckým prekladom slovenskej detskej literatúry, ktorú využíva na vzdelávacie účely. Našťastie ju, na rozdiel od mnohých študentov, ani postupom času neopustila hravosť a túžba hľadať inovatívne postupy vo výučbe cudzích jazykov. Veľmi skoro pochopila, že cudzí jazyk sa nám pod kožu nedostáva cez poučky, ale cez pútavé príbehy, ktoré vzbudia detský záujem, pošteklia fantáziu, rozšíria a upevnia slovnú zásobu a podporia proces učenia a vzájomnej komunikácie. U detí to platí dvojnásobne.
„Detská pamäť je úžasná v tom, že funguje ako špongia, ktorá nasáva podnety do svojho vnútra. Preto je dôležité, aby sme deťom podávali informácie zaujímavou, hravou a pútavou formou a sústredili sa aj na správnu dĺžku trvania aktivít, pretože koncentrácia a pozornosť je v tomto veku časovo obmedzená,“ opisuje proces učenia Jarmila Roser.
Je presvedčená o tom, že dieťa si dokáže poznatky ľahko a nenútene zapamätať, ak je paleta ponúkaných činností pestrá a bohatá. Ideálne je, ak má dieťa podporu v učení aj v domácom prostredí, no nie vždy je to možné. Nie každý rodič ovláda cieľový jazyk, ktorý sa dieťa v škôlke alebo škole učí. „Vtedy je dieťa výlučne odkázané na to, akým spôsobom mu pedagóg poznatky sprostredkuje. Preto je aj správne zvolená metodika a didaktika veľmi dôležitá,“ pokračuje.
Ako sa rodí kniha
„Hoci slovenčina nepatrí k svetovej špičke jazykov, predsa je to jazyk, ktorý je spojený s tými najkrajšími spomienkami a emóciami, pripomína nám naše detstvo, rodinu a rodný kraj, jedinečný folklór a srdečný slovenský šarm,“ odpovedá Jarmila Roser na otázku, prečo je zachovanie slovenčiny pre Slovákov v zahraničí dôležité.
Sprostredkovať slovenčinu cez príbehy však nebolo na začiatku jednoduché. Pre výučbu detičiek bolo nutné nájsť spôsob, ako spojiť slovenský a nemecký jazyk do farebného a pútavého celku. Jarmila Roser sa podujala preložiť do nemčiny slovenské riekanky. Tam sa uplatnila jej láska k umeleckému prekladu a k poézii, keďže preložiť slovenské rýmovačky do nemčiny bez vášne a bez citu pre jazyk by nebolo možné.
Mala šťastie i na šikovnú ilustrátorku Dominiku Budiačovú, ktorú poprosila, aby jej vlastnoručne vyrobené materiály s riekankami a obrázkovými slovníčkami ozdobila autorskými kresbami a maľbami. Pripravené ručné ilustrácie vkladala iba do fólií, ktoré si nosila na vyučovanie, počas ktorého si jednotlivé jazykové aktivity s deťmi testovala. Postupne ich však pribúdalo a nosenie množstva fólií sa stalo nepohodlným. Prišiel čas pre zrod knižky.
„Dvojjazyčné knižky nie sú určené iba pre slovenské deti, ale pre všetky, ktorým sa zapáčia. S radosťou sledujem, ako ich chytia do rúk rakúske detičky, ktoré učím slovenčinu a veľmi rady si v nich listujú. Často si pri tom spomenú na základe milej ilustrácie, o akú riekanku ide a sami si ju hovoria, zaspievajú alebo rytmicky zagestikulujú. Potešene počúvam pochvaly aj od mojich rakúskych kolegýň, ktoré mi rady hlásia: detičky si opakovali takúto a takúto riekanku, prosím, odfoť nám ju, nech si ju dáme na nástenku.“
Nájde sa v nich celá rodina
Nakoniec sa ukázalo, že dvojjazyčné knižky netešia iba deti a učiteľky. Čítajú ich celé rodiny. „Veľmi ma teší, keď vidím, ako si deti zatancujú napríklad na riekanku Tancovala babka s dedkom a je veľmi milé, keď sa o knižky zaujímajú aj starí rodičia. Je jedno, akej sú národnosti, či už nemecký deduško, rakúska babička alebo slovenská stará mama, ktorá sa týmto spôsobom naučí pár nemeckých slovíčok. Po tejto stránke sú dvojjazyčné detské knižky naozaj všestranné a praktické. V podstate sú to vďaka obom jazykom dve knihy v jednej.“
Jarmila Roser vie, prečo neustáva v misii o zachovanie nášho jazyka. „Bezpochyby je slovenčina pre Slovákov tým najkrajším jazykom na svete, tým najvzácnejším kultúrnym dedičstvom a drahocenným rodinným pokladom. Považujem za dôležité a správne, aby sme tento dar láskyplne sprostredkovali našim deťom i za pomoci krásnych slovenských príbehov, rozprávok alebo riekaniek a preniesli túto lásku k materinskej reči nielen na naše deti, ale aj predovšetkým na ďalšiu generáciu. To je ten správny kľúč k zachovaniu slovenskej identity v zahraničí.“
Jarmila Roser predstavuje svoje knižky:
Dvojjazyčné riekanky
Dvojjazyčné riekanky sú najpredávanejšou knižkou. Obsahujú najznámejšie slovenské riekanky, ktoré si pamätajú aj naši rodičia a starí rodičia. Tú by som odporučila pre tie najmenšie detičky, pokojne už od dvoch rokov života. Pokiaľ môžeme dôverovať vedeckým poznatkom, deti majú ako prvý vyvinutý sluch a vnímajú matkin hlas už počas vnútromaternicového vývinu. Pokojne z nich teda môžete čítať už počas tehotenstva. Knižku dopĺňajú dvojjazyčné obrázkové slovníky a obľúbené maľované čítanie.
Žabiatko
Žabiatko od Ľudmily Podjavorinskej patrí bezpochyby k pokladom slovenskej detskej literatúry. Citlivé žabiatko podľahne tlaku maminej lásky a najmä predstavám príbuzných o jeho budúcnostia utečie. Pre detičky, ktoré očakávajú dobrý koniec, je to trochu šokujúce. My však môžeme na túto emóciu nadviazať a porozprávať sa s deťmi o ich predstavách, ich pocitoch a ubrať z toho nátlaku, ktorý my, rodičia, občas na deti možno neúmyselne vyvíjame. V dvojjazyčnej knižke nájdu čitatelia aj krásne tematické slovníčky, pomocou ktorých si môžu osvojiť slovnú zásobu, maľované čítanie, riekanky pri rybníku a pracovné listy.
Rozprávky vo veršoch
Knižka pre menšie deti s dvojjazyčnými veršovanými rozprávkami ako Princeznička na bále, Červená čiapočka, Repka, Škola pôvodne z pera Milana Rúfusa a Márie Rázusovej-Martákovej, ktorých prekvapivý záver malých čitateľov určite upúta. Zaujímavé sú i dvojjazyčné povesti Studňa lásky, Krásna Hedviga či Sila lásky. Staršie deti sa potešia obrázkovým slovníkom, maľovanému čítaniu a pracovným listom.
Tri motýle
Mojou srdcovou záležitosťou je dvojjazyčná knižka Tri motýle s nadčasovým medzinárodným posolstvom. Je to bájka preložená do viacerých jazykov a zdôrazňuje našu inakosť, rozdielnosť, ktorá by mala byť prirodzenou súčasťou nášho života. Motýle hľadajú úkryt pred dažďom, ale kvety sú ochotné prichýliť iba motýle ich farby. Citlivé detské srdiečko vníma skrytú nespravodlivosť, keď kvety uprednostňujia iba motýľa svojej vlastnej farby. Takýmto jemným spôsobom sa deťom vysvetľuje otázka rasovej diskriminácie. Rovnako je táto knižka obohatená o dvojjazyčné slovníčky a pracovné listy, aby táto téma s deťmi ešte hlbšie zarezonovala a aby si odniesli posolstvo, že rozdielnosť a inakosť neškodí, naopak, obohacuje náš vnútorný aj spoločenský život.
Katarina Mannino
Publikácie nájdete na stránke https://deskliteratur.at/sk/index